
Richard Zedník otvorene o časoch, kedy hviezdy z NHL narážali na staré praktiky. Prečo sa do reprezentácie netrhali a čo si myslí o blížiacich sa olympijských hrác
Slovenský hokej sa opäť nadychuje k veľkému sviatku. Blíži sa zimná olympiáda a národný tím bude opäť pod drobnohľadom celej krajiny. Legendárny útočník Richard Zedník, muž, ktorý zažil historické zlato aj najbolestivejšie olympijské prehry, sa v otvorenom rozhovore vrátil do zákulisia národného tímu. Priznal, že cesta k úspechu nebola vždy len o góloch, ale o boji so systémom, ktorý zamrzol v čase.
Kontroly na izbách? V NHL boli králi, doma ako v tábore
Zedník bez okolkov poodhalil, prečo v istom období nebol príchod do reprezentácie pre hráčov zo zámoria automatickou voľbou. Kým v NHL požívali status hviezd a absolútnych profesionálov, po prílete na Slovensko ich čakala studená sprcha v podobe skostnatených metód.
„Predtým to nebolo s takou radosťou. Hrávali sme už vonku, v NHL, a prišli ste do repre a chodia vás kontrolovať na izbu, či ste to alebo to urobili,“ opisuje Zedník bizarné momenty
HC MONACObet Banská Bystrica TV. Funkcionári podľa neho stále žili v „starých časoch“ a nechápali, že hráči svetovej úrovne už presne vedia, ako sa pripraviť.

Richard Zedník a Marián Hossa na reprezentačnom zraze v roku 2001 pred majstrovstvami sveta.
Zlom nastal až s príchodom trénera Jána Filca, ktorý priniesol do kabíny závan slobody. „Ako prišiel tréner Filc, tak sme sa začali tešiť. Potom sme si už medzi sebou volali – ideš či nejdeš? Vedeli sme, že keď príde desať hráčov z NHL, hráme o medailu. Išli sme si to tam užiť s cieľom niečo získať,“ vysvetľuje kľúč k úspešnej ére hráč, ktorý pred pár týždňami oslávil 50 rokov.
Legendárny Zedník oslávil 50 rokov: Narodil sa dvakrát a aha na jeho štýlové sídlo

Olympijské mementá: Turín a vtip o zrušení turnaja v Kanade
Pri téme blížiacich sa olympijských hier sa Richard vrátil k dvom turnajom, ktoré mu dodnes nedajú spať. V Turíne 2006 malo Slovensko podľa neho možno najsilnejší káder v histórii. „V prvých troch päťkách sme boli všetci, čo dávali po 30 gólov v NHL. Ale sa to prekaučovalo,“ priznáva kriticky. Najväčšie hviezdy hrali príliš veľa a v rozhodujúcich chvíľach krátkeho turnaja tímu jednoducho došiel benzín.

Smútok Richarda Zedníka (vľavo) po prehratom zápase o tretie miesto na olympiáde vo Vancouveri.
Ešte silnejšie emócie v ňom vyvoláva Vancouver 2010. Semifinálová bitka s domácim „javorovým listom“ bola taká vyrovnaná, že Zedník dnes s úsmevom pridáva vtipný postreh: „Keby sme vtedy Kanadu vyradili, tak v tej krajine asi rovno zrušia celý turnaj.“ Po hrdinskom výkone však prišlo kruté vytriezvenie v boji o bronz proti Fínom. „Ten posledný zápas som si už v hlave maľoval, ako mi dávajú medailu. V druhej tretine som sedel na striedačke, predstavoval si to a zrazu ‘bum, bum, bum’. Všetci sme nechápali, čo sa deje,“ spomína na šokujúci zvrat, po ktorom v šatni zavládlo najväčšie ticho jeho kariéry.
Višňovský na rovinu: Čechom do hokeja nalial milióny Babiš. Ružička? Život zmenil o 180 stupňov

Najťažší zápas kariéry: Otcovstvo
Hoci Richard po skončení kariéry nakukol do sveta trénovania a s Banskou Bystricou oslavoval tituly, nakoniec sa rozhodol pre radikálny rez. Hokejový kolotoč vymenil za ten rodinný. Na štadiónoch strávil celý život a nechcel, aby mu pred očami vyrástli deti bez jeho prítomnosti. „Je ťažšie dať gól v NHL alebo byť dobrý otec? Určite byť dobrý otec. Je to omnoho ťažšie,“ hovorí Zedník s absolútnou vážnosťou.

Dcéra legendy slovenského hokeja Richarda Zedníka, Karolínka, ovládla Halové majstrovstvá Slovenska v tenise.
Dnes ho napĺňa to, že môže svoje deti sprevádzať životom, učiť ich lyžovať či korčuľovať. „Ráno ich zobudiť a večer dať do postele si užívam, lebo ja som si už svoj sen splnil,“ uzatvára legenda. Syn hráva hokej a dcéra Karolína je majsterkou Slovenska. Slovenským hokejistom tak pred nadchádzajúcou olympiádou nepriamo odkazuje: Úspech chutí najlepšie vtedy, keď je v tíme pohoda a doma vás čaká rodina, pre ktorú ste hrdinami bez ohľadu na výsledok.