Poša (okr. Vranov nad Topľou) zažíva sobotu, na ktorú nikdy nezabudne. Rodná obec rodičov obetí rodinného masakra sa naposledy lúči s Helenou († 61), Matúšom († 65) a ich dcérou Sylviou († 42). Pohreb je na miestnom cintoríne.

V obyčajnom byte sa odohralo nepochopiteľné peklo. V sobotu (31. 1.) sa však ľudia v neďalekej Poši zastavili a stíchli. V rodnej obci rodičov obetí rodinného masakra pochovávajú Helenu († 61), Matúša († 65) a ich dcéru Sylviu († 42). Tri životy, tri rakvy a jeden cintorín. Najbližší dávajú svojim milovaným posledné zbohom na miestnom cintoríne.

Z bytu hrôzy späť domov

Všetko sa skončilo tam, kde mali byť v bezpečí. V byte na sídlisku Okulka vo Vranove nad Topľou. Za zatvorenými dverami, za ktorými susedia počuli zúfalé volanie o pomoc, sa odohrala rodinná tragédia, ktorá otriasla celým Slovenskom.

Rodičia Matúš, Helena a ich dcéra Sylvia prišli o život rukou vlastného syna a brata. Muža, ktorého vychovali, chránili a ktorému celý život pomáhali.

Dedina sa zastavila

Posledná cesta nebohých manželov poviedla domov. Do Poše – malej dediny pri Vranove nad Topľou, kde nebohí Matúš a Helena vyrástli, kam sa celý život vracali a kde majú pochovaných vlastných rodičov.

Dnes tu vystrojili pohreb, aký dedina ešte nezažila. Na miestnom cintoríne ich čakajú už vykopané hroby. Manželov pochovajú do spoločného. Ich dcéra bude ležať hneď vedľa nich. „Aspoň budú spolu. Aj keď nie tak, ako si zaslúžili,“ hovoria miestni so slzami v očiach.

Dedina, ktorá ich mala rada

Poša je malá, každý tu každého pozná. Aj zosnulé obete. Helena bola podľa miestnych „dobrá duša“. Usmiata, obetavá žena, ktorá sa vedela rozdeliť s každým. Matúš bol tichý, slušný chlap. Chodievali sem za rodinou, na cintorín, na návštevy.

„Nikdy neprešli bez pozdravu. Vždy sa pristavili, porozprávali. Takíto ľudia nemali zomrieť takto,“ hovoria susedia. Správa o ich smrti dedinu ochromila. Ľudia neverili, že obete brutálneho zločinu sú „tí naši“.

Tri zvony, tri rakvy

Dnes zazneli v Poši zvony pre troch. Pre rodičov, ktorí celý život chránili svoje deti. Pre dcéru, o ktorú sa starali až do posledného dňa. Pre rodinu, ktorú roztrhla tragédia bez vysvetlenia.

Na pohreb prišli nielen príbuzní a priatelia, ale aj ľudia, ktorí ich poznali len z videnia. „Toto sa dotklo celej dediny,“ hovoria.

Čo sa dialo za dverami bytu, kde zomierala rodina rukou Matúša?

Podľa našich informácií v stredu sa z bytu, v ktorom sa stala tragédia, ozýval krik a volanie o pomoc. Preto susedia privolali políciu.

Viacerí susedia potvrdili, že počuli zúfalý ženský krik. „Počuli sme, ako kričí: Pomôžte! Bolo to strašné, behal mi mráz po chrbte,“ povedal jeden zo susedov.

Lenže v tej chvíli, keď žena kričala o pomoc, sa policajti nevedeli dostať do bytu, preto museli privolať hasičov, ktorí dvere otvorili násilím.

Po vstupe do bytu sa zasahujúcim zložkám naskytol otrasný pohľad. Telá obetí boli v rôznych miestnostiach.

Mama Helena († 61) ležala v predsieni, otec Matúš († 65) v obývačke a ich dcéra Sylivia († 42) v kuchyni.

Všetci boli dobodaní, každý z nich mal viac ako 20 bodných rán. Najskôr mal útok schytať otec, následne sestra, keď sa domov vrátila matka, zabil ju rovnakým spôsobom.

Podľa svedkov našli policajti po vtrhnutí do bytu nehybne stáť a bez slova pozeral, čo sa to deje. Na nič si nepamätal.

Mužom zákona povedal, že pil alkohol, no v jeho krvi sa nič nenašlo.

Otázky bez odpovedí

Policajti vo vyšetrovaní tragédie pokračujú. Súd rozhodol o väzbe pre obvineného syna. V Poši sa však dnes neriešia paragrafy. Rieši sa ticho. Smútok. A bolesť, ktorá sa nedá pomenovať.

Tri hroby vedľa seba budú navždy pripomínať, že aj v obyčajnej rodine sa môže stať niečo, čo nikto nepochopí. Príbuzní, známi aj neznámi sa lúčia s obeťami hroznej rodinnej tragédie. So slzami, so zvonmi, slovami útechy od kňaza a s otázkou, na ktorú už nikto nikdy neodpovie. Dalo sa tomuto zabrániť?