Ochotnícke divadlo na Kysuciach prišlo o jednu zo svojich najvýraznejších osobností. Herečka, režisérka a pedagogička Katarína Kováčiková zomrela nečakane, len krátko po tom, ako sa vrátila na javisko medzi svojich kolegov. Jej odchod zasiahol nielen divadelníkov, ale aj celé generácie žiakov a divákov, ktorým odovzdávala lásku k umeniu.

Správa o úmrtí Kataríny Kováčikovej zasiahla divadelnú komunitu v nedeľu 11. januára 2026. Len niekoľko dní pred Vianocami stála na javisku Divadelného súboru Jána Palárika v predstavení Kým kohút nezaspieva, kde stvárnila postavu babice Babjakovej – s energiou, vášňou a profesionalitou, ktoré boli pre ňu typické po celý život.

„Len nedávno sme sa po našom spoločnom divadelnom predstavení veselo lúčili a tešili sa na ponovoročné stretnutia… A stále sa zdráhame tomu uveriť správe o Tvojom odchode,“ uviedli členovia Divadelného súboru Jána Palárika a pracovníci Domu kultúry v Čadci, ktorá informovali o úmrtí.

Hoci v jej životopise svietili dve sedmičky, na skúškach patrila medzi najzodpovednejších. Texty ovládala naspamäť ako prvá, nevynechala jedinú skúšku a pre mladších kolegov bola prirodzenou autoritou i vzorom. Divadlo pre ňu nebolo len koníčkom – bolo jej láskou, vášňou aj liekom.

Talent, ktorý formoval celé generácie

Katarína Kováčiková sa narodila 22. novembra 1948 v Kysuckom Novom Meste. Po maturite sa vydala pedagogickou cestou – vyštudovala pedagogickú školu v Turčianskych Tepliciach a roky pôsobila ako učiteľka a neskôr riaditeľka materskej školy. Divadlo ju však priťahovalo od detstva a jeho volanie bolo natoľko silné, že mu nakoniec zasvätila celý svoj život.

Do tajov dramatického umenia ju uviedol Vladimír Šupka, zakladateľ literárno-dramatického odboru v Žiline. Už ako mladá dievčina vystúpila v Tajovského Ženskom zákone – hre, ku ktorej sa počas života opakovane vracala a ktorú považovala za srdcovú záležitosť.

Počas viac než 20 rokov pôsobenia v ochotníckom divadle v Kysuckom Novom Meste stvárnila desiatky ženských postáv – od komických po hlboko tragické. Získala viacero ocenení, vrátane ceny za najlepší ženský herecký výkon v rámci 43. ročníka Palárikovej Rakovej 2010, ktorá bola pre ňu vždy „divadelným sviatkom“.

Získala aj cenu za najlepší herecký výkon

Od roku 1990 sa divadlu venovala profesionálne. Pôsobila v Mestskom divadle v Žiline, neskôr v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene a externé spolupracovala aj s Kysuckou divadelnou scénou v Čadci. Spolupracovala s množstvom významných režisérov zo Slovenska aj zahraničia a vytvorila pestrú mozaiku ženských charakterov – silných, trpiacich, milujúcich aj rozporuplných.

Prečítajte si tiež

OBROVSKÝ ŽIAĽ Na Nový rok zomrel významný slovenský HEREC: Hral v desiatkach filmov a seriálov aj v divadle

Napriek profesionálnej kariére nikdy neprerušila puto s regiónom. Ako režisérka ochotníckeho súboru RAMPA v Kysuckom Novom Meste a pedagogička literárno-dramatického odboru na ZUŠ odovzdávala svoje skúsenosti mladým aj dospelým. Vytvorila dokonca divadelné štúdio pre dospelých, ktoré fungovalo už piaty rok a uviedlo niekoľko inscenácií. „Mám pocit, že som stále v divadle. Učím deti aj dospelých a odovzdávam im to, čo som sa naučila za celý život,“ hovorila pred časom.

Odkaz, ktorý zostane živý

Kysucké kultúrne stredisko v Čadci označilo Katarínu Kováčikovú za neodmysliteľnú súčasť ochotníckeho divadla na Kysuciach. Jej talent, ľudskosť a oddanosť umeniu zanechali hlbokú stopu nielen na javisku, ale aj v srdciach všetkých, ktorí s ňou mali možnosť spolupracovať.https://www.youtube.com/embed/0c1DB5yFjxw?si=GDVrxswL2-VLwzXj

„Zostane navždy v našich spomienkach. Odišla príliš skoro,“ zaznieva v spomienkach kolegov.

Divadelné dosky dnes mlčia, no jej hlas, energia a láska k umeniu budú žiť ďalej v každej postave, ktorú vytvorila, a v každom žiakovi, ktorého inšpirovala. „Bolo nám s Tebou dobre a nesmierne nám budeš všetkým chýbať. Na javisku i v živote. Bolo a bude pre nás navždy veľkou cťou, že sme mohli zdieľať javisko po Tvojom boku, že si obohacovala náš život každým stretnutím. Ďakujeme Ti za všetko, nikdy nezabudneme. Česť Tvojej pamiatke!“ uviedli členovia Divadelného súboru Jána Palárika a pracovnici Domu kultúry v Čadci.