PRAHA – Moderátor Jaroslav Brousil si v minulosti prešiel peklom. Len pár rokov po smrti svojho brata sa musel vyrovnať so smrťou svojich rodičov.

Vážna choroba a smrť brata, domáce násilie, šikana či boj s alkoholom obidvoch rodičov a ich následná smrť. To sú životné skúsenosti moderátora Jaroslava Brousila, ktorý sa narodil v malej českej dedinke.

V médiách začínal v rádiách SeeJay a Tip. V roku 2015 sa stal politickým reportérom TV Praha. Následne prešiel do Seznam Zpráv, kde pôsobil aj v zahraničnom spravodajstve. V rokoch 2017–2020 pracoval v televízii NOVA ako politický reportér a moderátor. Od roku 2020 pracuje ako moderátor spravodajstva CNN Prima News. Je aj predsedom správnej rady nadačného fondu Wine For Help na pomoc súrodencom vážne chorých detí, na ktoré sa často zabúda. Sám to dobre pozná, pretože celé detstvo strávil opaterou svojho mladšieho brata Jana, ktorý trpel metabolickou poruchou mukopolysacharidózou.

Honzík bol o dva roky mladší a zomrel vo svojich 16-tich rokoch. Trvalo asi rok, kým určili jeho smrteľnú diagnózu. Jaroslav sa oňho poctivo staral a priznáva, že to nebolo jednoduché. Časom totiž prestával chodiť aj rozprávať.

Jaroslav Brousil  (Zdroj: reprofoto/podcast Vypovězení)
Jaroslav bol na základnej škole terčom šikany. Boli sociálne slabšia rodina, nemali peniaze a k tomu chorý brat – to všetko zohralo rolu, prečo bola rodina poškvrnená. Na strednej škole sa situácia zlepšila, ale v Jaroslavovi do dnešných dní zostal strach. Veľa pekného totiž v detstve nezažil, ak nerátame chvíle strávené s babičkou. V rodine to ale nefungovalo. Vzťah rodičov sa nedá nazvať vzťahom. „Nikdy som nevidel prejav lásky… mamka neznášala otca… veľa pil a bol agresívny,“ otvorene hovorí moderátor. „Mama si všetko odnášala fyzickým násilím, mama si to brutálne odnášala, bola terč, na ktorom si to otec vybíjal.“

„Necítil som, že by nás mal rád… keď si vybavím otca, tak sa mi vybavia scény, na ktoré by som najradšej zabudol…“ a dodal aj príklad: „My sme boli s bratom zatvorení v izbe a ja som kľúčovou dierkou pozoroval, ako mamka leží na zemi v kaluži krvi. Nevedel som, či ešte žije alebo je už mŕtva,” hovorí s tým, že takých momentov bolo veľa. Svetlý však žiadny. „Nikdy mi nikto nepovedal, že som niečo urobil správne, vždy sa riešilo len to, čo som nestihol alebo urobil zle,“ čo veľmi negatívne vplývalo na jeho sebavedomie. Vďaky či slov uznania sa mu nikdy nedostalo.

Mama si neskôr našla milenca, čo Jaroslav niesol ťažko. Nedokázal sa s ním ani baviť, ale zároveň ho mame nevyhováral. Ich vzťah sa zmenil až vtedy, keď mama začala piť. Spolu s babičkou sa jej snažili pomôcť, Jaroslav sa presťahoval k nej, zmenila zamestnanie. Podarilo sa im vyriešiť a zmeniť veľa vecí – okrem pitia alkoholu. Bola len otázka času, kedy sa to prejaví na jej zdraví. A prejavilo sa…